Školský IT Guru #2 Ako nasadiť Windows 10 v škole – 1. časť

14. januára 2020 skončí podpora Windows 7. Ako nasadiť Windows 10 v škole? Existuje viacero nástrojov, ktoré môžu pomôcť správcovi k jeho úspešnému a jednoduchšiemu nasadeniu.

Nasadenie nového operačného systému aj s aplikáciami nie je jednoduchá úloha. Inštalovať jednotlivé počítače po jednom by zabralo veľa času. Preto je možné vytvoriť inštalačný obraz disku tak, aby vyhovoval našim požiadavkám a bolo ho možné nainštalovať na viacero počítačov v škole.

Dnes si ukážeme ako si pomocou virtualizačného nástroja Hyper-V vytvoriť virtuálny počítač, do ktorého nainštalujeme Windows 10, ktorý potom budeme môcť upravovať podľa našich požiadaviek.

Čo budeme potrebovať?

  • počítač s operačným systémom Windows 10 vo verzii Pro, Education alebo Enterprise,
  • min. 8 GB RAM
  • dostatok priestoru na disku pre uloženie dát virtuálneho počítača (min. 20 GB)
  • inštalačný obraz Windows 10 vo forme ISO formátu.

Inštalácia Hyper-V

Prvým krokom bude nainštalovanie Hyper-V do počítača. Otvoríme ovládací panel, vyhľadáme položku Programy a klikneme na Zapnúť alebo vypnúť súčasti systému Windows.

Vyhľadáme súčasť Hyper-V a zaškrtneme ju. Po potvrdení OK sa súčasť Hyper-V nainštaluje do počítača. Po inštalácii je potrebné počítač reštartovať aby sa dokončila inštalácia hypervízora.

Inštaláciu môžeme urobiť aj cez PowerShell, otvorte si PowerShell ako administrátor a spustite príkaz

Enable-WindowsOptionalFeature -Online -FeatureName Microsoft-Hyper-V -All

Alebo ho môžeme nainštalovať cez príkazový riadok (znovu ako administrátor) spustením príkazu

DISM /Online /Enable-Feature /All /FeatureName:Microsoft-Hyper-V

Nápovedu k inštalácii Hyper-V nájdete tu: https://docs.microsoft.com/en-us/virtualization/hyper-v-on-windows/quick-start/enable-hyper-v

Kozola Hyper-V manager

Po inštalácii a reštarte počítača pribudne v počítači aplikácia Hyper-V manager. Táto konzola slúži na správu a ovládanie hypervízora.

Konzola Hyper-V Manager

Konzola je rozdelená na tri časti. Vľavo je zoznam hypervízorov, v našom prípade tam uvidíme iba jeden, ktorého názov je rovnaký ako názov nášho počítača. V strede sú tri panely, kde sa nachádza zoznam virtuálnych strojov, zoznam checkpointov a detaily. Tieto sa menia podľa toho, ktorý virtuálny počítač máme zvolený.

V pravej časti sú nastavenia a funkcie hypervízora, ktoré si postupne vysvetlíme.

Quick create slúži na vytvorenie virtuálneho počítača pomocou predpripravených obrazov, ktoré sa stiahnu z internetu. Môžete si tu zvoliť viacero operačných systémov. Pre naše účely však neodporúčam využiť túto možnosť.

New umožňuje vytvoriť tri položky: virtuálny počítač, virtuálny hard disk a virtuálny floppy disk. Najčastejšie využijeme možnosť vytvorenie nového počítača, ktorý spustí sprievodcu nastavením nového virtuálneho stroja. Možnosť vytvorenia nového virtuálneho harddisku použijeme vtedy ak potrebujeme vytvoriť nový virtuálny harddisk a pripojiť ho k už existujúcemu virtuálnemu stroju. Voľbu floppy disk môžete použiť ak potrebujete emulovať disketovú mechaniku a vložiť do nej virtuálnu disketu.

Hyper-V settings obsahuje nastavenia hypervízora. Obsahuje viacero nastavení, ktorými môžeme prispôsobiť správanie sa hypervízora. Detailný popis jednotlivých položiek nateraz vynecháme. Vrátime sa k nim neskôr, keď budeme niečo potrebovať.

Virtual Switch manager je správca virtuálnych prepínačov. Umožňuje nám vytvoriť virtuálnu sieť podobne ako keby sme ju vytvárali fyzicky. Môžeme si nadefinovať viacero virtálnych sietí, ktoré môžu ale nemusia mať pripojenie do internetu cez NAT. Vzhľadom k našim potrebám postačí preddefinovaný virtuálny switch, ktorý nám umožní pripojiť sa k internetu.

Virtual SAN manager spravuje pripojenia k sieťovým SAN diskom. Táto technológia je nad rámec našich potrieb, preto ju vynecháme.

Edit disk Inspect disk sa používajú na editovanie a spravovanie virtuálnych diskov. Pomocou nich môžeme zmeniť veľkosť disku, vykonať defragmentáciu a ďalšie diskové operácie.

Stop service umožňuje zastaviť službu hypervízora. V prípade zastavenia sa ukončia aj všetky bežiace virtuálne stroje. Ak je služba zastavená objaví sa tlačidlo na spustenie služby hypervízora.

Remove server odstráni z konzoly Hyper-V manager aktuálne pripojený hypervízor. Znova ho môžeme pridať vľavo keď pravým tlačidlom klikneme na Hyper-V manager a zvolíme Connect to server…

Refresh načíta znova celú konzolu. Používame ho vtedy ak sa niektoré údaje neaktualizujú alebo konzola nefunguje v poriadku.

Vytvorenie virtuálneho počítača

Vytvorenie nového virtuálneho počítača je pomerne jednoduché. Slúži na to sprievodca vytvorením, ktorého spustíme kliknutím v pravom menu na položku NEW -> Virtual machine…

Sprievodca vytvorením virtuálneho počítača

Pomocou sprievodcu teraz vytvoríme náš virtuálny stroj. Ak chceme vytvoriť virtuálny počítač s predvolenými nastaveniami, tak stačí kliknúť na Finish. My si však chceme upravovať aj jeho parametre takže prejdeme celým sprievodcom. Kliknutím na Next >sa prepneme na kartu Specify name and Location.

Tu vyplníme názov nášho virtuálneho počítača a ak chceme môžeme si upraviť miesto kam sa budú ukladať informácie o virtuálnom počítači. Je to vhodnejšie aj v prípade ak budeme inštalovať nanovo operačný systém do počítača, tak si vieme jednoducho skopírovať všetky virtuálne počítače naraz a nemusíme ich hľadať v užívateľskom priečinku.
Môžeme tiež umiestniť virtuálne počítače na iný lokálny disk. Sieťový disk z dôvodu rýchlosti a možného výpadku siete neodporúčam použiť.

Kliknutím na Next >sa prepneme na kartu Specify Generation.

Na tejto karte si môžeme vybrať generáciu virtuálneho počítača. Pre malé vysvetlenie, tak ako sa vyvíjala technológia hypervízorov, tak vznikali aj rôzne špecifické funkcionality, ktoré sa z generácie na generáciu menili. Generácia 1 podporuje 32 aj 64 bitové operačné systémy a je kompatibilná s prechádzajúcimi verziami Hyper-V. Generácia 2 podporuje iba 64 bitové operačné systémy a čo je dôležité podporuje aj UEFI rozhranie pre spustenie operačného systému.

V zásade je jedno akú generáciu použijete pre svoj virtuálny počítač. Ak je generácie 1 tak ho je možné preniesť priamo aj do AZURE cloudu a priamo spustiť. Kedže budeme inštalovať 64 bitovú verziu Windows 10 tak môžeme zvoliť ľubovoľnú generáciu. Ak by sme z nejakého dôvodu potrebovali vytvoriť počítač pre W10 v 32 bitovej verzii musíme použiť generáciu 1.

Dôležité upozornenie: Generáciu počítača už po jeho vytvorení nie je možné meniť!

Ja som si zvolil generáciu 1. Kliknutím na Next >sa prepneme na kartu Assign memory.

Na tejto karte určujeme akú veľkú operačnú pamäť pridelíme počítaču pri štarte. Odporúčaná hodnota je minimálne 1024 MB. Odporúčam nastaviť 2048 MB. Voľba Use Dynamic Memory for this virtual machine povoľuje dynamické prideľovanie pamäte po naštartovaní operačného systému. V nastaveniach potom viete meniť minimálnu alebo maximálnu hodnotu pridelenej operačnej pamäte.

Hypervízor pred spustením operačného systému vyhradí pre štart virtálneho stroja pamäť, ktorú sme nastavili. Po spustení operačného systému sa aktivujú integračné servisy (v podporovaných operačných systémoch), ktoré zabezpečia dynamické prideľovanie pamäte a ak sa pamäť nevyužíva tak ju uvolnia.

Kliknutím na Next >sa prepneme na kartu Configure Networking.

Na tejto karte môžeme nastaviť pripojenie k sieti. Z vyberacieho poľa vyberieme Default switch, ktorý nás pripojí k internetu cez naše predvolené sieťové pripojenie. Ak ste si vytvorili aj iný switch, tak si ho tu môžete zvoliť. V prípade potreby je možné kedykoľvek aj za behu virtuálneho počítača ho prepínať medzi jednotlivými prepínačmi. Kliknutím na Next >sa prepneme na kartu Connect Virtual Hard Disk.

Teraz si musíme nakonfigurovať virtuálny disk, ktorý bude pripojený k nášmu virtuálnemu počítaču. Máme na výber 3 možnosti: vytvorenie nového virtuálneho disku, pripojenie existujúceho virtuálneho disku alebo pripojenie virtuálneho disku neskôr.

Použijeme teda prvú možnosť a vytvoríme si nový virtuány disk. Sprievodca predvyplnil názov, umiestnenie aj veľkosť virtuálneho disku. Pre naše potreby postačí 127 GB, ak by bolo treba tak ho môžeme jednoducho zmeniť (zväčšiť) pomocou integrovaných nástrojov.

Kliknutím na Next >sa prepneme na kartu Installation options.

Tu si môžeme zvoliť odkiaľ sa bude inštalovať operačný systém. Máme na výber možnosti:

  • inštalovať operačný systém nekôr,
  • inštalovať operačný systém z bootovacieho CD/DVD alebo ISO,
  • inštalovať operačný systém z bootovacej diskety,
  • inštalovať operačný systém zo sieťového servera.

Môžeme ponechať predvolenú hodnotu Install a operating system later.

Kliknutím na Next >sa prepneme na kartu Completing the New Virtual Machine Wizzard.

Táto karta je posledná, máme tu prehľad toho, čo sme si pre virtuálny počítač nastavili. Kliknutím na Finish ukončíme sprievodcu a virtuálny počítač sa vytvorí. Bude to trvať pár sekúnd.

Náš virtuálny počítač sme si teda úspešne vytvorili. Zobrazí sa nám v zozname virtuálnych počítačov.

To je na dnes všetko. V ďalšej časti si ukážeme ako nainštalovať do virtuálneho počítača operačný systém, ako pracovať so snapshotmi a ako pripraviť Windows 10 na klonovanie.

Zdieľať článok:

    Článok publikoval:

    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.
    Povinné polia sú vyznačené hviezdičkou *